Kvalita vnútorného prostredia v bytových jednotkách v rôznych etapách interiérových úprav

Článek byl vydán v rámci odborné konference doktorského studia Juniorstav 2021, tamtéž také recenzován. Byl okomentován spolupracovníky redakce TZB Info.

1. Úvod

Legislatívny limit pre PM₁₀ (50 µg/m³) a maximálna odporúčaná Mølhaveho hodnota (200 µg/m³) pre TVOC boli niekoľkonásobne prekročené v oboch bytoch. V prípade holobytu sú pracovníci vystavení nielen zvýšeným koncentráciám TVOC, ale aj zvýšeným koncentráciám PM₁₀, a preto by mali dbať na ochranu a bezpečnosť zdravia pri práci. Podrobnejší monitoring zameraný na identifikáciu a stanovenie vytýčených VOCs preukázal prítomnosť xylénov a etylbenzénu vo vnútornom ovzduší holobytu. Okrem xylénov a etylbenzénu bol v zariadenom byte prítomný aj toluén. Koncentrácie týchto zlúčenín boli pod legislatívnymi limitmi, okrem etylbenzénu, pre ktorý nie sú stanovené žiadne legislatívne limity. Z uvedeného vyplýva, že ďalšia povrchová úprava a vybavenie bytu prispievajú k zvýšeniu hladín VOCs vo vnútornom prostredí.

Človek strávi viac ako 90 % svojho času vo vnútornom prostredí, v ktorom je vystavený škodlivým polutantom rôzneho pôvodu [1, 2]. Medzi najzávažnejšie polutanty vyskytujúce sa vo vnútornom prostredí patria prchavé organické zlúčeniny (VOCs). Tieto zlúčeniny sú monitorované kvôli ich negatívnemu dopadu na ľudské zdravie. Niektoré z nich vstupujú do vnútorného prostredia budov z vonkajších zdrojov, ale väčšina pochádza z vnútorných zdrojov. Zvýšenú prítomnosť prchavých organických zlúčenín možno pozorovať najmä v novopostavených alebo zrekonštruovaných budovách [3, 4]. Za hlavné zdroje VOCs v interiéroch novopostavených alebo zrekonštruovaných budov sú považované práve použité stavebné materiály. Obzvlášť počas kompletizácie prechádza interiér rôznymi etapami úprav, ale len zriedka sa vie, v ktorých z týchto etáp dôjde k najväčšiemu uvoľňovaniu VOCs a najmä konkrétne akým látkam môžu byť vystavení nielen užívatelia bytov, ale aj samotní pracovníci vykonávajúci tieto úpravy. Doteraz bolo publikovaných iba niekoľko štúdií zaoberajúcich sa kontamináciou vnútorného prostredia v rôznych fázach interiérových úprav. Takmer všetky tieto štúdie sú zamerané na hodnotenie IEQ z hľadiska prítomnosti prchavých organických zlúčenín. V štúdii podľa Parka a kol. vykonali niekoľko meraní v novopostavenom bytovom komplexe v Kórei. V rámci týchto meraní zaznamenali, že práve nábytok bol hlavným zdrojom emisií toluénu a formaldehydu [5]. Ochs a kol. uvádzajú že lakovanie dverí je zodpovedné za vysoké emisie acetónu a iných karbonylových zlúčenín [6]. Gallon a kol. merali koncentrácie VOCs počas šiestich fáz výstavby na dvoch stavbách. Výsledky ukázali, že IAQ nezávisí len od emisií zo stavebných materiálov, ale úzko súvisí aj s celkovým procesom implementácie [7]. Liang a kol. merali koncentrácie VOCs počas piatich etáp výstavby nového bytu a zistili, že po osadení dverí a zárubní sa výrazne zvýšili koncentrácie toluénu, α-pinénu a etylbenzénu. Rovnako sa zvýšili koncentrácie propylénglykolu po nanesení farby na steny a benzénu po vybavení bytu nábytkom [8]. Vo svojej ďalšej štúdii Liang monitoroval VOCs v ôsmich fázach výstavby v bytovej jednotke obytného bloku v čínskom Nankingu. V tomto prípade výsledky ukázali, že koncentrácie VOC boli vyššie pre tzv. fázy „suchého“ materiálu (dokončené tesárom) ako pre fázy „mokrého“ materiálu (dokončené maliarom). V každej etape výstavby boli hojne zastúpené práve alkány [9].

Ďalšou skupinou polutantov, vyskytujúcou sa vo vnútornom prostredí, sú tuhé častice. Počas výstavby sa vyprodukuje veľké množstvo tuhých častíc, ktoré môžu v novostavbe stále pretrvávať aj niekoľko týždňov po jej užívaní. Napriek tomu je dostupných len málo informácií, zaoberajúcich sa kontamináciou vnútorného ovzdušia tuhými časticami v etapách interiérovej výstavby. Z tohto dôvodu je cieľom tohto príspevku poukázať na to, do akej miery jednotlivé etapy interiérových úprav ovplyvňujú kvalitu vnútorného prostredia a presne určiť akým koncentráciám PM a VOCs sú vystavení nielen užívatelia bytov pred nasťahovaním, ale aj samotní pracovníci počas realizácie jednotlivých interiérových úprav. Okrem uvedených dvoch chemických parametrov, sú v tomto príspevku hodnotené základné fyzikálne parametre, akými sú teplota, relatívna vlhkosť a rýchlosť prúdenia vzduchu.

2. Popis hodnotených bytových jednotiek

Monitoring kvality vnútorného prostredia bol uskutočnený v novostavbe rezidenčného objektu, ktorý je situovaný na východnom Slovensku v rekreačnej oblasti Štrba (Vysoké Tatry). Objekt pozostáva zo železobetónovej konštrukcie. Merania a odbery vzoriek boli realizované v dvoch apartmánových jednotkách, ktoré sa nachádzali v rôznych štádiách interiérových úprav. Prvá apartmánová jednotka, ktorá sa nachádza na treťom poschodí, bola v počiatočnej fáze nezariadeného holobytu, v ktorej boli povrchy stien a stropu omietnuté za použitia sadrovej omietky. V prípade druhej apartmánovej jednotky išlo o zariadený jednoizbový byt nachádzajúci sa na druhom poschodí. V tomto byte bola nainštalovaná laminátová podlaha a povrchy stien a stropu boli upravené aplikovaním sadrovej omietky a dekoračného náteru. Interiér bol vybavený základným nábytkom (posteľ, nočný stolík, skriňa, obývacia stena) a kuchynskou linkou z drevotriesky, keďže obývacia miestnosť bola priamo spojená s kuchyňou. Oba sledované byty sú zobrazené na obrázku 1. Jednotlivé byty sú od seba oddelené železobetónovými nosnými priečkami, ale aj nenosnými akustickými sadrokartónovými priečkami. Byty sú vybavené hliníkovými balkónovými dverami pozostávajúcimi z izolačných bezpečnostných trojskiel a protipožiarnymi a bezpečnostnými vstupnými dverami s laminátovým povrchom.

Holobyt

Zariadený byt

Obr. 1 Vybrané byty, v ktorých bolo vykonané monitorovanie vnútorného ovzdušia

3. Metodika

Parametre tepelno-vlhkostnej mikroklímy (teplota vzduchu, relatívna vlhkosť a rýchlosť prúdenia vzduchu), boli stanovené pomocou multifunkčného prístroja TESTO 435-4 s príslušnou sondou (Testo, Inc.; Nemecko). Koncentrácie tuhých častíc v rozmedzí frakcií 0,5 až 10 µm (PM_0,5–PM₁₀) boli stanovené pomocou meracieho zariadenia HANDHELD 3016 IAQ (Lighthouse Worldwide Solutions, Inc., USA), ktorý využíva laser-diódový svetelný zdroj a zbernú optiku pre detekciu častíc. Koncentrácie TVOC boli stanovené fotoionizačným detektorom s UV lampou ppbRAE 3000 (RAE Systems, Inc.; USA). Dvojbodová kalibrácia, nulová a štandardného referenčného plynu (izobutylénu), bola vykonaná pred samotným meraním. Všetky namerané koncentrácie boli vyjadrené v ekvivalentoch toluénu (korekčný faktor uvádzaný výrobcom je 0,5). Sondy a uvedené meracie prístroje boli umiestnené približne v strede miestnosti vo výške cca 1,1 m od podlahy. Parametre tepelno-vlhkostnej mikroklímy, PM a TVOC boli zaznamenávané v jednominútových intervaloch. Aktívny odber vytýčených VOCs prebiehal po dobu 6 hodín. Vzorka ovzdušia bola zachytávaná do sorpčnej trubičky Anasorb CSC pomocou odberového čerpadla SKC PocketPump TOUCH. Po odobratí bola vzorka ďalej analyzovaná v externom laboratóriu prostredníctvom plynovej chromatografie. Merania prebiehali v polovici septembra v roku 2020. Počas celého monitoringu nedochádzalo vo vybraných bytoch k výmene vzduchu.

Přečtěte si také Výsledky měření koncentrace CO₂ v ložnici Přečíst článek

4. Výsledky a diskusia

Štatistické vyhodnotenie nameraných dát pre oba apartmány je zhrnuté v tabuľke 1. Uvedené výsledky boli zároveň porovnané s požiadavkami pre tepelno-vlhkostnú mikroklímu a limitnými hodnotami škodlivých faktorov vo vnútornom ovzduší danými vo Vyhláške MZ SR č. 259/2008 [10].

Tepelno-vlhkostná mikroklíma

Obr. 2 Záznam z meraní teploty a relatívnej vlhkosti vzduchu v oboch apartmánoch

Priemerné hodnoty teploty a relatívnej vlhkosti vzduchu namerané v oboch apartmánových jednotkách sa od seba výrazne neodlišovali. Rozdiel medzi priemernou relatívnou vlhkosťou vzduchu v holobyte a v zariadenom apartmáne predstavoval 5 %. Hodnoty relatívnej vlhkosti sa v oboch apartmánoch nachádzali v požadovanom legislatívnom rozsahu 30–70 %. Na obrázku 2 sú znázornené priebehy teploty a relatívnej vlhkosti vzduchu vo zvolených apartmánových jednotkách počas celej doby merania. V zariadenom apartmáne mali hodnoty relatívnej vlhkosti vzduchu tendenciu plynule narastať, zatiaľ čo v holobyte zväčša kolísali okolo jednej hodnoty. Prípustná hodnota rýchlosti prúdenia vzduchu nepresiahla prípustný legislatívny limit 0 ≤ 0,2 m/s ani v jednom z monitorovaných apartmánov.

Koncentrácie tuhých častíc

Obr. 3 Priebeh koncentrácií PM_0,5–PM₁₀ v oboch monitorovaných jednotkách – v holobyte (HB) a zariadenom byte (ZB)

Priebeh koncentrácií tuhých častíc všetkých sledovaných frakcií v holobyte a zariadenom byte je znázornený na obrázku 3. Možno konštatovať, že koncentrácie nižších frakcií (PM_0,5–PM_1,0) nemali tendenciu výrazne kolísať, na rozdiel od vyšších frakcií (PM_2,5–PM₁₀). Rozdiel medzi maximálnou a minimálnou nameranou koncentráciou nebol v prípade frakcií 0,5 a 1,0 µm vyšší ako 1 µg/m³ v žiadnom z bytov. Koncentrácie tuhých častíc v rozmedzí PM_2,5–PM₁₀ už mali o čosi kolísavejší priebeh. Kolísanie koncentrácií PM_5,0 a PM₁₀ v prvej polovici merania bolo zrejme spôsobené prítomnosťou dvoch osôb (pracovníkov vykonávajúcich meranie) v miestnosti. V druhej polovici merania bol zaznamenaný pomaly pokles týchto koncentrácií, nakoľko v tomto čase prebiehal monitoring už bez prítomnosti osôb.

Priemerné koncentrácie dvoch reprezentatívnych frakcií PM_2,5 a PM₁₀ dosahovali v zariadenom byte hodnoty 4,67 µg/m³ a 68,15 µg/m³, pričom koncentrácie PM_2,5 sa pohybovali od 3,88 µg/m³ do 5,57 µg/m³ a koncentrácie PM₁₀ od 43,85 µg/m³ do 104,31 µg/m³. Najvyššia prípustná hodnota koncentrácií tuhých častíc PM₁₀ je podľa Vyhlášky MZ SR 50 µg/m³. Táto limitná hodnota bola v prípade tejto apartmánovej jednotky prekročená o 27 %, keďže meranie prebiehalo v budove novostavby, v ktorej ešte stále prebiehali interiérové úpravy. Naopak v holobyte sa koncentrácie PM_2,5 pohybovali v rozmedzí od 17,50 µg/m³ do 24,32 µg/m³ a koncentrácie PM₁₀ od 244,02 µg/m³ do 907,42 µg/m³. Priemerná koncentrácia tuhých častíc pre frakciu PM_2,5 bola 21,10 µg/m³ a pre PM₁₀ 564,72 µg/m³. Síce v tejto etape výstavby ešte byt nie je obývateľný, zo zdravotného hľadiska je dôležité vedieť akým koncentráciám PM₁₀ môžu byť ľudia vystavení, už len pri ďalšej práci alebo krátkodobom výskyte v takomto prostredí. V tomto prípade bola stanovená limitná hodnota prekročená až o 91 %. Počas prítomnosti osôb v miestnosti bola priemerná koncentrácia PM₁₀ v holobyte 709,10  µg/m³, čo predstavuje 93% prekročenie legislatívneho limitu. V zariadenom byte dosahovala koncentrácia PM₁₀ hodnotu 79,22 µg/m³, čo zase predstavuje 37% prekročenie legislatívneho limitu.

Koncentrácie prchavých organických látok

Obr. 4 Priebeh koncentrácií TVOC v holobyte a zariadenom byte

Z obrázku 4 vyplýva, že koncentrácie TVOC mali v oboch monitorovaných jednotkách rastúci trend, keďže v priebehu celého merania boli okná a dvere zatvorené. Priemerná koncentrácia TVOC v zariadenom byte bola 1955 µg/m³, čo predstavuje 54% zvýšenie oproti holobytu, v ktorom dosahovala priemerná koncentrácia TVOC hodnotu 910 µg/m³. Odporúčaná koncentrácia TVOC podľa Mølhaveho [11], ktorá ešte nespôsobuje diskomfort ani nežiaduce zdravotné účinky o hodnote 200 μg/m³ bola v prípade holobytu prekročená o 78 % a v prípade zariadeného apartmánu o 90 %. Prítomnosť osôb v miestnosti sa neodrazila na koncentráciách TVOC v monitorovaných apartmánoch.

Okrem stanovenia celkových VOCs bola zároveň vykonaná aj identifikácia a stanovenie vybraných organických zlúčenín, uvedených vo Vyhláške MZ SR. Tá sa zameriava na prítomnosť štyroch prioritných organických zlúčenín vo vnútornom prostredí budov, a to konkrétne toluénu, sumy troch xylénov, styrénu a tetrachlóretylénu, ktoré majú nežiaduce účinky na zdravie ľudí. Výsledky analýzy vybraných VOCs pre obe fázy interiérových úprav sú zhrnuté v tabuľke 2. Z uvedených štyroch zlúčenín, boli v holobyte prítomné len xylény, ktorých koncentrácie sa nachádzali pod legislatívnym limitom 4800 µg/m³. V zariadenom apartmáne bola suma troch xylénov síce 3násobne vyššia ako v nezariadenom apartmáne, ale stále sa nachádzala pod legislatívnym limitom. V tomto byte bola navyše preukázaná prítomnosť toluénu. Avšak táto koncentrácia sa taktiež nachádzala pod limitnou hodnotou 8000 µg/m³. Prítomnosť styrénu a tetrachlóretylénu nebola potvrdená ani v jednom z monitorovaných apartmánov, keďže koncentrácie týchto dvoch látok sa nachádzali pod detekčnými limitmi. V prípade holobytu, môžu uvedené zlúčeniny pochádzať z emisií zo sadrokartónu a z tmeliacej pasty používanej pri montovaní sadrokartónu. Tiež nie je vylúčené, že tieto VOCs pochádzajú z osadených dverí. Naopak vo vnútornom prostredí zariadeného apartmánu je už o čosi komplikovanejšie definovať konkrétne zdroje zistených VOCs, nakoľko zdrojom týchto látok môže byť nábytok, rovnako ako aj použité dekoratívne nátery. V oboch apartmánoch bola navyše zistená prítomnosť etylbenzénu. Pre túto zlúčeninu legislatíva neuvádza jej limitnú koncentráciu vo vnútornom prostredí budov, avšak dlhodobé vystavenie zvýšeným koncentráciám môže mať dráždivé účinky na ľudský organizmus. V porovnaní s nezariadeným apartmánom bola jeho koncentrácia v zariadenom apartmáne vyššia o 78,2 %. Najčastejším zdrojom etylbenzénu vo vnútornom prostredí budov sú materiály používané na úpravu stien [13].

I/O pomery pre PM_2,5, PM₁₀ a TVOC

Obr. 5 Pomer vybraných vnútorných a vonkajších polutantov

Keďže monitoring prioritných polutantov prebiehal v budove novostavby, v ktorej ešte stále prebiehali stavebné úpravy, je zrejmé že vo vnútornom prostredí budú dominovať prevažne zdroje vnútorného prostredia. Pre potvrdenie tohto tvrdenia boli súčasne vykonané aj trojhodinové merania kvality vonkajšieho ovzdušia. Pomer koncentrácií polutantov vnútorného a vonkajšieho ovzdušia (I/O) je dôležitým indikátorom na identifikáciu pôvodu rôznych polutantov. Rôzne štúdie uplatňujú rôzne metódy hodnotenia tohto pomeru [12, 13]. V tejto štúdii boli I/O pomery generované konvenčným spôsobom, kedy je vonkajší vzduch v blízkosti budovy monitorovaný súčasne s vnútorným ovzduším. Do tohto pomeru bola teda dosadená stredná hodnota koncentrácií jednotlivých polutantov (PM_2,5, PM₁₀ a TVOC) nameraných vo vnútornom ovzduší (I) po dobu troch hodín a k nej príslušná stredná hodnota koncentrácií týchto polutantov zaznamenaná vo vonkajšom ovzduší (O). Vyššia hodnota I/O pomeru znamená väčší príspevok z interných zdrojov. V prípade ak je I/O < 1 pochádzajú vybrané polutanty z vonkajších zdrojov, v prípade ak je I/O > 1 z vnútorných zdrojov. Z Obr. 5 vyplýva, že všetky sledované polutanty pochádzajú prevažne z vnútorných zdrojov, či už sa jedná o holobyt alebo zariadený apartmán. Vyšší prírastok úrovní TVOC a PM_2,5 ale možno sledovať v prípade zariadeného bytu. Naopak, v holobyte možno pozorovať extrémne zvýšenie úrovní PM₁₀.

5. Záver

Po vyhodnotení výsledkov možno konštatovať, že výsledné hodnoty parametrov tepelno-vlhkostnej mikroklímy boli pre oba byty porovnateľné. Tieto hodnoty boli súčasne v rámci požadovaných legislatívnych limitov. Priemerné koncentrácie tuhých častíc v dvoch reprezentatívnych frakciách (PM_2,5 a PM₁₀) boli výrazne odlišné pre oba apartmány. V prípade holobytu bol niekoľkokrát prekročený prípustný legislatívny limit koncentrácií PM₁₀, a preto by mali pracovníci pri ďalších prácach v tomto byte dbať na ochranu a bezpečnosť zdravia. Koncentrácie TVOC presiahli v oboch apartmánoch odporúčaný Mølhaveho limit 200 μg/m³. V zariadenom byte bola priemerná koncentrácia TVOC až o polovicu vyššia ako v holobyte. V rámci monitorovania VOCs bola zároveň vykonaná podrobnejšia analýza vnútorného ovzdušia zameraná na identifikáciu a stanovenie štyroch vybraných VOCs (xylénov, toluénu, tetrachlóretylénu a styrénu) uvedených vo Vyhláške MZ SR. Z týchto zlúčenín bol v holobyte prítomný iba xylén. V zariadenom byte bol okrem xylénov identifikovaný aj toluén. Koncentrácie týchto VOCs sa nachádzali pod legislatívnymi limitmi. Zároveň bola v oboch bytoch zistená prítomnosť etylbenzénu, na ktorý sa nevzťahujú žiadne legislatívne požiadavky. Prítomnosť tetrachlóretylénu a styrénu sa nepotvrdila v žiadnom z bytov. Jednoznačná identifikácia potenciálnych zdrojov detegovaných VOCs je v tomto prípade zložitá a vyžaduje si ešte podrobnejšie preskúmanie jednotlivých zásahov, ktorými byt počas výstavby prechádza. Skutočnosť, že znečistenie vnútorného prostredia v oboch apartmánoch pochádza hlavne z vnútorných zdrojov, potvrdili aj výsledky hodnotenia I/O pomerov. Monitorovanie vybraných fyzikálno-chemických parametrov IEQ dopadlo pre obe etapy interiérových úprav podľa predpokladov s možnosťou kvantifikovať presné koncentrácie jednotlivých znečisťujúcich látok, ktorým môžu byť vystavení nielen ich noví užívatelia, ale aj samotní pracovníci. Predpokladá sa, že aj keby boli jednotlivé fázy hodnotené v tom istom byte, výsledky by sa pravdepodobne výrazne nelíšili od výsledkov uvedených v tomto príspevku.

Poďakovanie

Tento príspevok bol finančne podporený grantom VEGA číslo 1/0512/20.

Použité zdroje

1. CAKMAK, Sabit, Robert E. DALES, Ling LIU, Lisa Marie KAURI, Christine L. LEMIEUX, Christopher HEBBERN a Jiping ZHU. Residential exposure to volatile organic compounds and lung function: Results from a population-based cross-sectional survey. Environmental Pollution. 2014, 194, 145-151. ISSN 02697491.
2. YIN, Haiguo, Chunxue LIU, Leiming ZHANG, Angui LI a Zhenjun MA. Measurement and evaluation of indoor air quality in naturally ventilated residential buildings. Indoor and Built Environment. 2019, 28(10), 1307-1323. ISSN 1420-326X.
3. FÖLDVÁRY, Veronika, Gabriel BEKÖ, Sarka LANGER, Karine ARRHENIUS a Dušan PETRÁŠ. Effect of energy renovation on indoor air quality in multifamily residential buildings in Slovakia. Building and Environment. 2017, 122, 363-372. ISSN 03601323.
4. DU, Liuliu, Virpi LEIVO, Tadas PRASAUSKAS, Martin TÄUBEL, Dainius MARTUZEVICIUS a Ulla HAVERINEN‐SHAUGHNESSY. Effects of energy retrofits on Indoor Air Quality in multifamily buildings. Indoor Air. 2019. ISSN 0905-6947.
5. PARK, Jin Chul, Young Cheol KWON a Hyun Do JUN. A Study on the Improvement of Indoor Air Quality of Newly-Built Apartment Houses Using Low Emission Building Materials. Journal of Asian Architecture and Building Engineering. 2018, 10(1), 235-240. ISSN 1346-7581.
6. OCHS, Soraya de Mendonça, Leonardo de Almeida FURTADO, Wildson Vieira CERQUEIRA a Annibal Duarte PEREIRA NETTO. Characterization of the variation of carbonyl compounds concentrations before, during, and after the renovation of an apartment at Niterói, Brazil. Environmental Science and Pollution Research. 2016, 23(15), 15605-15615. ISSN 0944-1344.
7. GALLON, Victoria, Pierre LE CANN, Mariangel SANCHEZ, Charline DEMATTEO a Barbara LE BOT. Emissions of VOCs, SVOCs, and mold during the construction process: Contribution to indoor air quality and future occupants’ exposure. Indoor Air. 2020, 30(4), 691-710. ISSN 0905-6947.
8. LIANG, Weihui, Chao WANG, Caiqing YANG a Xudong YANG. Volatile organic compounds in different interior construction stages of an apartment. Building and Environment. 2014, 81, 380-387. ISSN 03601323.
9. LIANG, Weihui. Volatile organic compounds, odor, and inhalation health risks during interior construction of a fully furnished residential unit in Nanjing, China. Building and Environment. 2020, 186. ISSN 03601323.
10. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Zbierka zákonov č. 259/2008. 2008. O podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia.
11. MOLHAVE, Lars. Volatile Organic Compounds, Indoor Air Quality and Health. Indoor Air. 1991, 1(4), 357-376. ISSN 0905-6947.
12. XU, Jing, Mieczyslaw SZYSZKOWICZ, Branka JOVIC, Sabit CAKMAK, Claire C. AUSTIN a Jiping ZHU. Estimation of indoor and outdoor ratios of selected volatile organic compounds in Canada. Atmospheric Environment. 2016, 141, 523-531. ISSN 13522310.
13. KOZIELSKA, Barbara, Anna MAINKA, Magdalena ŻAK, Dorota KALETA a Walter MUCHA. Indoor air quality in residential buildings in Upper Silesia, Poland. Building and Environment. 2020, 177. ISSN 03601323.